Veľa ľudí má pocit, že na šport potrebujú minimálne hodinu času, inak to nemá zmysel. Dá sa podľa teba budovať vzťah k zdravému pohybu aj s 20 – 30 minútami denne?
Určite áno. Myslím si, že práve pravidelných 20 – 30 minút denne môže človeku zmeniť život oveľa viac než jeden dlhý „dokonalý“ tréning týždenne. Ľudia majú často pocit, že keď nemajú čas na hodinu a pol, nemá cenu robiť nič. Pritom práve krátky pravidelný pohyb býva tým najdôležitejším.
Ja sama som po zranení úplne zmenila pohľad na šport. Kedysi som mala pocit, že musím neustále podávať výkon a posúvať svoje limity. Dnes mám radosť aj z krátkeho pomalého behu, bicykla alebo pár minút so švihadlom. Dôležité je hlavne začať a vytvoriť si návyk, pretože aj krátky pohyb dokáže zlepšiť náladu, dodať energiu a vyčistiť hlavu.
Čo by si odkázala ľuďom, ktorí majú pocit, že na šport nemajú čas?
Myslím si, že čas si väčšinou nájde každý, len je potrebné si ho trochu usporiadať alebo pohyb prirodzene zapojiť do bežného dňa. Nemusí to byť hneď dokonale naplánovaný tréning vo fitku. Niekedy stačí ísť pešo z práce, previezť sa na bicykli s deťmi, dať si krátku prechádzku alebo si doma pár minút zacvičiť.
Chápem, že keď má človek prácu, deti a veľa povinností, nie je to jednoduché. Ale často ten čas aj tak niekde utečie. Napríklad pri telefóne, na sociálnych sieťach alebo pri televízii. Môžete vziať deti na bicykel a bežať vedľa nich, alebo si spolu zaskákať cez švihadlo, tráviť čas spolu a zároveň sa hýbať.
Ja sama mám dve práce, popri tom študujem a mám dve deti. Napríklad som však behala s kočíkom, chodila po horách s malým v nosiči alebo v zime vyrážala na skialpy a ťahala ho za sebou vo vozíku. Je to hlavne o hľadaní možností, nie dokonalých podmienok.
Ty kombinuješ viacero športov – beh, bicykel, skialpy, pohyb v horách a iné. Je práve pestrosť jedným z dôvodov, prečo ťa pohyb stále baví?
Rozhodne áno. Myslím si, že práve pestrosť ma pri pohybe drží celý život. Každý šport mi dáva niečo iné. Beh a bicykel milujem pre slobodu a čistú hlavu, skialpy zase pre hory, prírodu a pokoj. Silový tréning mi po zranení veľmi pomohol a kolektívne športy mám rada kvôli ľuďom, zábave a zdravej súťaživosti.
Kedysi, keď som pretekársky behala ultra, bol môj svet veľmi zameraný na výkon a samotný beh. Po zranení som však veľa vecí prehodnotila a dovolila si znovu objavovať rôzne športy. Pripomenulo mi to, prečo som pohyb milovala už ako dieťa. Dnes už nepotrebujem byť najlepšia. Stačí mi, že ma pohyb baví a že sa vďaka nemu cítim dobre.
Aký typ pohybu alebo aktivít by si odporučila niekomu, kto je unavený z práce a detí, má pol hodiny času a chce pre seba niečo urobiť?
Odporučila by som hlavne niečo jednoduché a ľahko dostupné, čo človeka nebude zbytočne stresovať alebo stáť ďalšiu energiu. Skvelá môže byť svižná prechádzka, ľahký beh, bicykel, švihadlo, krátke domáce cvičenie alebo jednoducho chvíľa vonku na čerstvom vzduchu.
Myslím si, že človek by si mal nájsť pohyb, po ktorom bude mať viac energie a lepšiu náladu, nie pocit ďalšej povinnosti alebo úplného vyčerpania.
Má podľa teba väčší zmysel krátky pravidelný pohyb niekoľkokrát týždenne než jeden dlhý a intenzívny tréning?
Za mňa určite áno. Pravidelnosť je oveľa dôležitejšia než extrémny výkon raz za čas. Telo aj hlava majú rady kontinuitu. Krátky pohyb niekoľkokrát týždenne človeka udrží v energii, lepšej nálade a hlavne je dlhodobo udržateľný. Myslím si, že je lepšie dať si niekoľkokrát týždenne kratší pohyb, po ktorom sa človek cíti dobre, než sa raz za týždeň úplne zničiť a potom niekoľko dní nemať energiu ani chuť pokračovať.
Kedysi som bola zvyknutá fungovať v režime veľkých tréningov a pretekov, ale časom som zistila, že práve radosť z pohybu, pravidelnosť a dlhodobá udržateľnosť majú pre bežný život najväčší zmysel. Človek nemusí ísť zakaždým na maximum, aby sa cítil dobre. Hlavné je, že to robí rád a má z toho dobrý pocit.
Čo podľa teba môže ľuďom pomôcť vydržať pri pohybe dlhodobo?
Podľa mňa je najdôležitejšie nehľadať dokonalosť a nerobiť z pohybu trest. Keď človek robí niečo, čo ho nebaví, dlho pri tom nevydrží.
Pomáha mi brať pohyb ako súčasť života a niečo, čo robím pre seba, nie proti sebe. A tiež si pripomínať, že nemusím vždy podať stopercentný výkon. Niekedy je úspech už len to, že človek vôbec vyjde von.
Máš nejaký svoj trik alebo pravidlo, ktoré ti pomáha ísť von alebo sa hýbať aj v dňoch, keď sa ti nechce?
Povedala by som, že mám od pohybu už trochu závislosť, takže sa väčšinou nemusím úplne premáhať. Keď však prídem unavená z práce a vôbec sa mi nechce, najťažšie býva práve začať. Môj trik je často úplne jednoduchý – len sa prezliecť, obuť si topánky a ísť von bez veľkých očakávaní. Vo chvíli, keď už som vonku alebo v pohybe, väčšinou zistím, že mám oveľa viac energie, než som si myslela.
Pohyb mi totiž takmer vždy zlepší náladu, prečistí hlavu a dodá energiu, aj keď som predtým mala pocit, že už nevládzem. A vďaka skúsenostiam zo súťažného športu aj spomínanému zraneniu si dnes oveľa viac uvedomujem, aký veľký dar je, že sa človek vôbec môže hýbať a robiť to s radosťou.
